Smrekové hospodárstvo, ktoré bolo viac ako dvesto rokov ekonomicky výhodné v severnej polovici nášho kontinentu, prestáva fungovať. Rovnoveké smrečiny vysádzané umelo na miestach prirodzených listnatých a zmiešaných lesov nedokážu prežívať v podmienkach meniacej sa klímy.
Rozpadom nepôvodných smrečín sú ohrozené aj mimoprodukčné funkcie lesa – klimatická, vodohospodárska, ochrany prírody. Preto je akútna potreba obnovy prirodzeného drevinového zloženia porastov a zadržiavania zrážok v pôde tam, kde spadnú. To je hlavný odkaz workshopu, ktorý sa uskutočnil koncom apríla 2025 v českom pohorí Brdy s cieľom pomôcť zdieľaním skúseností zlepšiť adaptáciu lesných ekosystémov na zmenu klímy.
Na podujatí boli prezentované výsledky niekoľkých LIFE projektov zo 6 európskych štátov, ktoré ukazujú príklady dobrej praxe adaptačných opatrení v lesoch. Napríklad v nemeckom Sasku sa s povzbudivými výsledkami už 30 rokov vytrvalo snažia meniť nielen drevinové zloženie, ale aj štruktúru lesných porastov.
V saských lesoch sa darí znižovať zastúpenie smreka a borovice a zvyšovať zastúpenie buka a jedle, no najmä sa darí zvyšovať zastúpenie viacetážových porastov. Z prezentácie Torstena Seltmanna
Pri revitalizácii systému odvodňovacích priekop v pramenisku Voložného potoka v Brdoch boli zasypané až 2 m hlboké odvodňovacie rigoly, súčasťou zásypu sú podzemné pre vodu nepriepustné steny. Foto: Ján Šmídt
Hostitelia zo štátneho podniku Vojenské lesy a statky v Chránenej krajinnej oblasti Brdy juhozápadne od Prahy prezentovali ukážky výchovných zásahov v prehustených smrečinách. Pri obnove lesa a pestovaní mladých porastov využívajú aj pionierske dreviny brezu, jelšu a jarabinu vtáčiu. V dopadových plochách vojenského priestoru sa môže stať, že aj motyka vystrelí. Tak ju radšej nepoužívajú a namiesto výsadby sadeníc sejú semená drevín. Meracie sondy na sledovanie hladiny spodnej vody preukazujú, že veľmi zásadný vplyv na zásoby spodnej vody má obnova prirodzených odtokových pomerov v lesoch, ktoré boli v minulosti odvodnené odvodňovacími kanálmi. Pre zvýšenie úspešnosti prirodzenej obnovy drevín, najmä jedle, pristúpili v Brdech k radikálnemu zníženiu stavov jelenej zveri.
Zástupca hostiteľa Ing. Petr Macháček prezentuje výsledky zalesňovania holiny po kalamite výsevom semenami drevín vrátane brezy. Foto: Ján Šmídt
Výrazná redukcia stavu jelenej zveri bola zásadnou podmienkou na prežívanie náletu drevín, ktorý mohol odrastať len v oplotkoch, mimo nich bol spásaný zverou. Foto: Ján Šmídt
Obnova prirodzeného drevinového zloženia a zlepšenie štruktúry rovnovekých porastov patria medzi aktivity projektu Príroda pre všetkých v projektových lokalitách Muránska planina a Poľana. Pre efektívne riadenie a zlepšovanie týchto aktivít je užitočná výmena praktických skúseností s odborníkmi z iných častí Európy, lebo adaptácia lesov na klimatickú zmenu tak, aby naďalej poskytovali ekosystémové služby je naša spoločná úloha.
Text: Ján Šmídt, Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej
Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie uvedených informácií.