V Chránenej krajinnej oblasti Moravský kras nájdete okrem obrovského labyrintu jaskýň a priepastí aj dve strediská, v ktorých sa environmentálne vzdelávanie stalo skutočným posolstvom. V rámci projektu sme tam zašli na exkurziu a prizvali sme aj takmer tri desiatky odborníkov na environmentálne vzdelávanie zo Štátnej ochrany prírody SR. Čím nás kolegovia z Moravy inšpirovali?
Poznávací deň začíname v návštevníckom stredisku Dům přírody Moravského krasu. Od parkoviska pri Skalnom mlyne sa blížime k modernej budove, na ktorej sa kombinuje drevená konštrukcia s kameninovým obkladom. Vedie k nej drevený mostík ponad rieku Punkva. Vstupom do budovy sa takmer ihneď dostaneme k expozícii na prízemí. Tento priestor vám môže pripomínať jaskyňu a presne taký pocit chceli u návštevníkov vyvolať.
Dom prírody Moravského krasu je moderné návštevnícke stredisko s interaktívnou vnútornou a vonkajšou expozíciou či 3D kinom. Foto - Barbora Vrábelová
Zbierka vápencov aj interaktívna obrazovka na projektovanie budúcnosti
Expozícia začína geologickým „okienkom“ a sprievodkyňa objasňuje, akú rolu už od pradávnych čias hralo vápencové podložie pri vzniku krasových útvarov. Druhov vápencov ukrýva okolitý kras naozaj mnoho, dedikovali im na vrchnom podlaží už tri vitríny a zbierka sa stále rozširuje. Časť expozície je venovaná aj vzniku kvapľových útvarov, archeologickým nálezom nájdeným v neďalekých jaskyniach či netopierom. Všetky miestnosti ponúkajú návštevníkom interaktívne obrazovky alebo aspoň prvky, s ktorými viete točiť, môžete ich pospájať alebo sa na niečo zblízka pozrieť, cez zväčšovacie sklo.
Vychádzame vyššie z „jaskyne" na podlažie, kde je viac denného svetla. Expozícia sa tu zamerieva na miestne biotopy a na to, ako zmenil krajinu Moravského krasu človek. Vysvetľuje vplyv ťažby železnej rudy v regióne, vznik hradov, používanie vodných mlynov alebo výstavbu železníc. Moderná doba začína sprístupnením amatérskeho systému jaskýň, vrátane spustenia lanovky nad priepasť Macocha. Expozícia nás interaktívnou obrazovkou, ktorá sa podľa lektorky nazýva “Krasoprojekta”, posúva až do budúcnosti. "Môžete si na nej zmeniť krajinu Moravského krasu. Je tam niekoľko možností a viete si zvoliť, či bude v Moravskom krase viac bývania, supermarket alebo napríklad akvapark,” inštruuje nás lektorka. Bolo možné si naprojektovať aj viaceré pozitívne scenáre - viac turistiky, rekreačných príležitostí či pracovných miest.
Všetko, čo v Moravskom krase žije a rastie zobrazujú na 5 informačných paneloch na 1. poschodí. Foto - Barbora Vrábelová
Stôl s veľkou 3D obrazovkou poskytuje detailné a bohaté mapové vrstvy, ktoré si vedia na desiatky minút získať odborníkov, cykloturistov aj deti. Pri každej interaktívnej pomôcke sú k dispozícii nízke schodíky, aby si všetko vedeli vyskúšať aj tí najmenší. Mimochodom, domom prírody sa môžete prejsť aj prostredníctvom online virtuálnej prehliadky.
K najväčšej atrakcii autá nemôžu
Následne nám začala prehliadka za prírodnými krásami, ktoré sa nachádzajú v okolí Domu prírody. Sprievod aj s výkladom nám poskytol pán Antonín Tůma, geológ Správy CHKO Moravský kras.
Geológ Antonín Tůma nás sprevádzal Náučným chodníkom Macocha. Foto - Barbora Vrábelová
V Národnej prírodnej rezervácii Vývěry Punkvy bola v hlavnej úlohe rieka Punkva. Foto - Barbora Vrábelová
Exkurzie po Suchom a Pustom žľabe robia už len sporadicky. Verejnosť má záujem dostať sa čím skôr do amatérskeho systému Punkevných jaskýň alebo do tej Katarínskej, ktorá je na začiatku Suchého žľabu, neďaleko Domu přírody, vysvetľuje Antonín Tůma. Prívlastok „amatérsky” získal tento systém jaskýň podľa toho, kým bol objavený - amatérskymi speleológmi (jaskyniarmi).
Za veľký úspech v Národnej prírodnej rezervácii Vývěry Punkvy považujú, že žľaby dokázali uzavrieť automobilovej aj autobusovej doprave a sú prístupné iba kyvadlovým vláčikom, bicyklom alebo peši. „Je to jediný povolený prístup k Punkevným jaskyniam. Sú obrovský magnet pre verejnosť, je to tu vlastne väčší magnet ako Priepasť Macocha,“ dodáva. Po chvíli prechádzame ponad vodnú plochu, kde končia člny, ktorými sa návštevníci plavia Punkevnými jaskyňami. Prehliadka jaskyňami je kombinovaná – suchá aj vodná časť.
Návštevníci vychádzajúci z lodí sa dostávajú na breh „suchou nohou“. Pred pár rokmi pribudol prístrešok, aj sieť zachytávajúca padajúce lístie. Foto - Barbora Vrábelová
Suchá časť prehliadky bola sprístupnená v roku 1909 a v roku 1921 bola sprevádzkovaná aj prvá vodná časť jaskyne s plavbou loďami. Foto - Barbora Vrábelová
Stále rezkým tempom kráčame ďalej, až k lanovke vedúcej k Chate Macocha. Lanovka premáva obojsmerne a spája spolu s turistickou trasou, po ktorej sme kráčali, dve záchytné parkoviská (pri Skalnom mlyne a neďaleko Chaty Macocha) a zároveň aj oba kaňony veľmi pohodlným spôsobom. Z lanovky sme vystúpili niekde na pomedzí dolného a horného mostíka, ktoré umožňujú turistom výhľad do priepasti. Chata Macocha sa nachádza neďaleko horného mostíka.
Lanovkou je prepojená trasa medzi Suchým a Pustým žľabom popri Priepasti Macocha. Foto - Pavla Lényiová
Pohľad do Priepasti Macocha, hlbokej takmer 138 metrov. Foto - Pavla Lényiová
Skautská základňa, ktorá učí o okolitej prírode aj o udržateľnosti
Po obedňajšej prestávke sme sa zo Skalného mlyna presunuli iba pár kilometrov od Brna, do obce Ochoz u Brna a Strediska ekologickej výchovy Kaprálův mlýn. Kedysi aj „Horní mlýn na Říčkach“ zažil toho od svojho zrodu veľmi veľa, veselého aj smutného. Viac o histórii sa dočítate na ich webe. Budova Strediska dnes už mlynicu nepripomína. Cez kovanú bránu sa dostávame na priestranný dvor so starostlivo upravenou záhradou. Víta nás tam už bývalý vedúci a náš dnešný sprievod pán Michal Medek.
Aktuálne ponúkajú päť pobytových programov, všetky z nich sú postavené na princípe zážitkovej výučby. Michal Medek vysvetľuje, že učitelia oceňujú, že aktivity na seba navzájom nadväzujú a každá drobnosť v rámci programu má súvislosť s ostatnými. Navyše, večer pri táboráku hrajú na gitaru. „ Je tam aj emočná zložka, ktorá u všetkých zanecháva pozitívny dojem.“ Ako vznikajú programy SEV Kaprálův mlýn? Na začiatku plánovania si pomenujú ciele a spíšu všetko, čo by deti mali zažiť, aby stanovené ciele naplnili. Až potom vymýšľajú konkrétne aktivity plánovaného programu, ktoré na seba musia zmysluplne nadväzovať.
Kaprálov mlyn slúži aj ako stredisko ekologickej výchovy. To využívajú predovšetkým školy pre pobytové ekologické programy ťažiace z krásy a špecifík Moravského krasu. Foto - Barbora Vrábelová
Debata s deťmi pri sviečkach v jaskyni
Vybrali sme sa na východ od Strediska a ocitli sme sa v Prírodnej rezervácii Údolí Říčky. Nasledujeme tok rieky Říčka a dozvedáme sa, že vody má rieka stále menej. A nemôže za to iba klimatická kríza. Voda je tam veľmi čistá, takže vodovodmi prúdi do neďalekých satelitov, ktoré „vyrástli“ v okolí Brna. Naším cieľom je pozrieť si tie najznámejšie zo 43 jaskýň, ktoré sa v tejto Prírodnej rezervácii nachádzajú.
Jednou z nich je Pekárna. Pred vyše 12 tisíc rokmi ju obývali pravekí lovci sobov, po ktorých boli v jaskyni objavené rôzne, aj umelecké artefakty. Jaskyňa je vyše 60 metrov dlhá, no na jej konci ešte dosahuje denné svetlo. Pán Medek nám v Pekárni porozprával, že tam zvyknú s deťmi počas programov zájsť a pri zhasnutých lampičkách diskutujú, aký mali asi pravekí lovci život. Po východe z jaskyne sme si spravili s celou skupinou spoločnú fotografiu a vybrali sme sa preskúmať ďalšie.
Na koniec jaskyne Pekárna nedosahuje denné svetlo. Foto - Barbora Vrábelová
Jaskyňa Pekárna patrí medzi najviac navštevované miesta v Prírodnej rezervácii Údolí Říčky. Foto - Barbora Vrábelová
Ochozská jaskyňa, ktorá bola ďalšou v poradí, nie je prístupná verejnosti. Z dôvodu častých záplav sa sprístupňuje iba počas niekoľkých dní v roku, pokračuje tu iba speleologický výskum. Je až 1 750 m dlhá a patrí medzi najkrajšie krasové jaskyne v strednej Európe. Kolovali sme si niekoľko fotografií, na ktorých boli zobrazené masívne steny pokryté impozantnými kvapľami. V čase, keď sa vytváral vstup do jaskyne pre verejnosť sa tu našlo oveľa viac artefaktov Magdalénskych lovcov, ako sa našlo v Pekárni. Pravdepodobne tu mali letné sídlo a videli odtiaľto ďaleko do krajiny.
Vchod do Ochozskej jaskyne sa otvára verejnosti iba zopár dní v roku. Foto - Barbora Vrábelová
Predposlednou jaskynnou zastávkou bola jaskyňa Netopýrka. Je jediným miestom v rámci PR Údolí Říčky, kde sa vie verejnosť dostať až na aktívnu jaskynnú úroveň. Jedna časť programu pre deti zahŕňa aj zlaňovanie do Netopýrky a prechádzajú tam niekoľkými náučnými okruhmi, keďže je pomerne dlhá. Poslednou jaskyňou, ktorú sme mali v Rezervácii možnosť vidieť bol Švédův stůl. V iba 30 m dlhej a obojstranne prístupnej jaskyni boli v minulom storočí nájdené kosti neandertálskych ľudí a archeológmi bolo neskôr potvrdené, že tam skutočne aj žili.
Z jaskyne Netopýrka je možné sa dostať až v podzemnému toku. Foto - Barbora Vrábelová
Okrem netopierov ju zdobia aj mnohé kvapľové útvary. Foto - Barbora Vrábelová
V jaskyni Švédův stůl boli nájdené kosti neandertálcov. Foto - Barbora Vrábelová
Výstup z jaskyne Švédův stůl je strmší. Foto - Barbora Vrábelová
Údolím popri Ochozskom potoku sme sa následne dostali naspäť do Strediska. Bola nám tu predstavená ešte jedna veľmi zaujímavá miestnosť – strojovňa. Najväčšia skautská základňa v ČR je okrem iného aj veľmi ekologický objekt. V strojovni sa nachádzajú viaceré zásobníky na vodu, nielen na teplú, ale aj tú na vykurovanie. Budovu Strediska je možné vykurovať teplom z kotla, tepelnými čerpadlami alebo slnečnými kolektormi. Všetko okrem kolektorov sa tiež nachádza v strojovni. V miestnosti sa nachádza aj riadiaca jednotka, v ktorej je ukrytý hlavný „mozog“ Strediska – počítač komunikujúci so serverom. Riadi kúrenie, reguluje teploty v miestnostiach a zhromažďuje dáta na vyhodnotenie, či sa dá ešte niektorá z funkcionalít nastaviť ekologickejšie.
Text: Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR