Mokrade patria medzi najcennejšie a najzraniteľnejšie ekosystémy na svete. Slúžia ako prírodné zásobárne vody. V čase hojnosti zrážok nahromadia zásoby vody, ktoré postupne uvoľňujú a udržiavajú stabilnú hladinu v potokoch a riekach tak v obdobiach povodní, ako aj počas sucha. Mokrade sú zároveň ostrovmi biodiverzity a mnohé rastliny aj živočíchy sú na nich úplne závislé.
História však ukazuje, že mokrade boli človeku skôr na obtiaž. Poľnohospodárske úpravy, ťažba rašeliny či výstavba infraštruktúry spôsobili významný úbytok mokradí. Od začiatku 20. storočia sa odhaduje, že svet prišiel o viac ako 60 % mokradí v dôsledku ľudských aktivít. V prípade rašelinísk je situácia ešte vážnejšia – v mnohých krajinách Európy vrátane Slovenska sa zachoval len zlomok ich pôvodnej rozlohy. Našťastie dnes už vieme, že ich ochrana je kľúčová nielen pre prírodu, ale aj pre dlhodobú bezpečnosť a kvalitu života ľudí.

Odstraňovanie drevín z najväčšieho zachovalého vrchoviskového rašeliniska na Slovensku pri obci Klin

Stavčovec Fucsov (Dactylorhiza fuchsii)
Na Orave sa nachádza ešte stále množstvo mokradí, od pramenísk, vlhkých lúk až po rašeliniská, ktoré patria medzi najvzácnejšie mokrade sveta. Rašeliniská vznikajú na miestach trvalo zamokrených vodou a tvoria unikátne spoločenstvá rastlín, predovšetkým machov a rašelinníkov. Vďaka svojim vlastnostiam sú kľúčové nielen pre udržiavanie zásoby vody, ale predovšetkým pre mimoriadne účinné ukladanie uhlíka, čo je v dnešnej dobe globálneho otepľovania zásadné.

Lokalita Rudné za obcov Suchá Hora je po poškodení ťažbou rašeliny stále odvodnené
Ochrana mokradí si síce v niektorých prípadoch vyžaduje bezzásahový prístup, vo väčšine lokalít je však ich zachovanie možné len prostredníctvom dlhodobého a systematického aktívneho manažmentu. V rámci projektu LIFE – Príroda pre všetkých sa na Hornej Orave realizujú rôzne opatrenia zamerané na zlepšenie stavu týchto vzácnych biotopov. Patrí sem pravidelné kosenie rašelinísk, ktoré zabraňuje zarastaniu mokradí náletovými drevinami. Veľmi dôležitá je tvorba drobných hrádzí na odvodňovacích kanáloch, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu priamo v rašeliniskách a priľahlých mokraďových ekosystémoch a podporujú ich prirodzenú schopnosť slúžiť ako zásobárne vody v krajine.

Lokalitu Tisovnica pri obci Oravská Polhora sa podarilo z veľkej časti opraviť aj vďaka spolupráci s vlastníkmi - LESY SR

Vytvorenie hrádzi v lokalite Tisovnica pomáha zadržať vodu v lokalite.
Brigády a manažmentové zásahy nie sú len o ochrane prírody, ale aj o vzdelávaní a zapojení komunity. Na Beňadovskom rašelinisku sa každoročne stretávajú dobrovoľníci, aby spoločne kosili mokrade, učili sa tradičné remeslo a priamo prispievali k udržaniu hodnotných ekosystémov. Na Klínskom rašelinisku zas deti pomáhajú pri vytrhávaní semenáčov na najväčšom vrchoviskovom rašelinisku na Slovensku. Takto sa spojenie odborného manažmentu a húževnatosti miestnych komunít stáva hmatateľnou realitou, z ktorej profitujú nielen rastliny a živočíchy, ale aj miestna krajina a jej obyvatelia.

Kosecká brigáda za veľkej účasti dobrovoľníkov na Beňadovskom rašelinisku
Projekt Príroda pre všetkých ukazuje, že ochrana mokradí je efektívna, keď kombinuje odborné postupy s aktivitou verejnosti. Svetový deň mokradí je preto príležitosťou pripomenúť si ich hodnotu a význam pre udržateľnú budúcnosť Hornej Oravy.
Text a fotografie: Ivan Šustr (Štátna ochrana prírody SR)
Titulná fotografia: kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), autor: Ivan Šustr

Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie uvedených informácií.

