„Z niekoľkých stoviek motýľov sa na jednej z najvýznamnejších lokalít podarilo tento rok napočítať len niekoľko jedincov,“ hovorí Ján Šmídt zo Správy Národného parku Muránska planina (NP MP) počas terénnej exkurzie, ktorou sa začalo dvojdňové školenie s názvom „Poznatky a skúsenosti s opatreniami na ochranu druhov fúzač karpatský a jasoň červenooký realizovanými v rámci projektu LIFE-IP NATURA 2000 SVK“. Školenie zorganizoval partner projektu Príroda pre všetkých, WWF Slovensko a jeho prvá časť bola venovaná práve ochrane jasoňa červenookého (Parnassius apollo), ikonického motýľa, ktorý patrí medzi druhy európskeho významu.
Svahy Muránskej planiny a náhly úbytok jasoňa
Ján Šmídt počas exkurzie účastníkov previedol niekoľkými odľahlými lokalitami s výskytom jasoňa červenookého na území národného parku. Navštívili sme aj jednu z dvoch lokalít, na ktorých boli v predchádzajúcich rokoch v rámci monitoringu zaznamenané najvyššie počty jasoňov na Muránskej planine. Vhodný biotop pre tento druh sa tu rozprestiera na ploche približne 189 hektárov. To sa však tento rok zmenilo. Na tejto a ďalších lokalitách v rámci národného parku sa podarilo napočítať dovedna len niekoľko desiatok jedincov. Ako postupovať pri ochrane tohto druhu a čo mohlo spôsobiť tento náhly úbytok bolo jednou z hlavných tém školenia.
Terénna exkurzia - Ján Šmídt hovoriaci o úbytku populácie jasoňa červenookého v NP MP. Foto: Adam Javorčík
Čo bolo obsahom školenia
Nasledujúci deň školenie pokračovalo sériou odborných prednášok. Prvú z nich prezentovala Ivana Havranová zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR) (za autorský kolektív Ivana Havranová, Katarína Kisková a Katarína Žlkovanová). Na úvod predstavila legislatívny rámec ochrany druhu, nasledovala charakteristika bionómie jasoňa červenookého, jeho súčasný stav na Slovensku, hlavné príčiny ohrozenia a opatrenia zamerané na jeho záchranu, či už v oblasti legislatívy, alebo praktickej starostlivosti o biotopy. Diskutovalo sa aj o výsledkoch monitoringu tohto druhu, ako aj o význame environmentálnej výchovy a spolupráce s verejnosťou pri ochrane jasoňa. Na túto prednášku nadviazal Jakub Korytiak, ktorý v úvode predstavil rod Parnassius, jeho celosvetové rozšírenie a historický vývoj. Následne sa zameral predovšetkým na výskyt a ochranu jasoňa červenookého na území Národného parku Muránska planina. Získané poznatky sa mu podarilo zasadiť do širšieho kontextu a porovnať s údajmi zo zahraničia.
Jasoň červenooký je typickým príkladom tzv. dáždnikového druhu – z prednášky Ivany Havranovej (ŠOP SR). Foto: Michal Šutriepka
Rozšírenie jasoňa červenookého - z prednášky Jakuba Korytiaka (NP MP). Foto: Adam Javorčík
Jasoň červenooký – symbol horskej prírody
Tento nápadný motýľ je typickým obyvateľom južne orientovaných, otvorených kamenistých svahov, skalných sutín a vápencových brál, ktoré poskytujú dostatok tepla a potravy. Jasoň je monocyklický druh, čo znamená, žesa rozmnožuje len raz za život.. Zimujúcim štádiom sú vajíčka, z ktorých sa na jar liahnu húsenice. Po približne 5 až 6 týždňoch sa kuklia a dospelé motýle (imága) sa objavujú v júni až auguste, v závislosti od nadmorskej výšky a expozície. Húsenice sú viazané na živné rastliny rodu Sedum (rozchodník) a Hylotelephium (rozchodníkovec), zatiaľ čo dospelé motýle využívajú kvetnaté lúky ako zdroj nektáru. V minulosti sa vyskytoval takmer na celom území Slovenska, no jeho areál sa v priebehu desaťročí výrazne zmenšil a zároveň sa znížila aj populačná hustota. V súčasnosti sa ťažisko výskytu nachádza najmä v severnej a strednej časti krajiny. Na Slovensku sa vyskytuje 15 poddruhov jasoňa červenookého, pričom pre Muránsku planinu je typický Parnassius apollo ssp. rosnaviensis, jeden z najväčších a najnápadnejších poddruhov. Jeho sfarbenie je výrazne biele, zatiaľ čo ostatné slovenské poddruhy majú žltkastý nádych. Na Muránskej planine prebieha monitoring populácie od roku 2013. Počiatočných desať sledovaných lokalít sa však postupne zredukovalo len na štyri, čo naznačuje pokles početnosti populácie. Najvýznamnejšie sú dnes dve lokality, ktoré tvoria jadro výskytu druhu v Národnom parku Muránska planina.
Jasoň červenooký (Parnassius apollo ssp. rosnaviensis). Foto: Jakub Korytiak
Ako pomôcť jasoňovi prežiť
Medzi hlavné faktory ohrozenia patria upustenie od tradičného hospodárenia (kosenia a pasenia, najmä na ťažko dostupných svahoch), ktoré vedie k zarastaniu vhodných biotopov, ďalej zmeny klímy (suché letá, extrémne výkyvy teploty), zberateľstvo a izolácia populácií vedúca k tzv. inbreedingu, teda zníženej genetickej variabilite. Spoločenská hodnota jasoňa červenookého je 500 € za jedinca, pričom sa trojnásobne zvyšuje, ak sa vyskytuje v chránenom území. Druh zároveň podlieha medzinárodnej ochrane podľa dohovoru CITES. Štátna ochrana prírody SR vypracovala a pravidelne aktualizuje programy záchrany jasoňa červenookého (2005–2009, 2017–2021, 2022–2026). Medzi kľúčové manažmentové opatrenia patria odstraňovanie náletových drevín, kosenie (vrátane likvidácie inváznych rastlín) a pasenie, ktoré obnovujú a udržiavajú otvorené xerotermné (suchomilné) plochy vhodné pre tento druh. Monitoring populácií aj stavu biotopov (vrátane sledovania živných rastlín) sa vykonáva systematicky. Pri odchyte jedincov sa využíva značenie, ktoré umožňuje sledovanie populácií, lepšie pochopenie ich dynamiky a odrádza potenciálnych zberateľov.
Párenie jasoňa červenookého. Foto: Jakub Korytiak
Monitoring – Národný park Muránska planina. Foto: Dávid Benedik
Značenie odchytených jedincov. Foto: Dávid Benedik
„Stepping stones“ a problémy malých populácií
V rámci projektu Príroda pre všetkých sú na Muránskej planine realizované viaceré praktické opatrenia na zlepšenie stavu biotopov jasoňa. Medzi najdôležitejšie patrí odstraňovanie náletových drevín, kosenie a vytváranie tzv. nášľapných kameňov („stepping stones“). Jedná sa o menšie lokality s vhodným biotopom, ktoré slúžia ako prepojenie populácie druhu medzi dvoma jadrovými lokalitami. Výskumy ukázali, že jasone nevyhnutne nepotrebujú súvislý pás biotopu, ale postačuje sieť menších úsekov vo vzdialenosti približne 100 – 150 metrov, ktoré umožňujú migráciu jedincov a výmenu genetického materiálu medzi populáciami. Počas exkurzie sme navštívili taktiež jednu z menších lokalít, ktorá bola v minulosti z väčšej časti uzavretá v lesnom poraste. Po odstránení náletových drevín a obnovení živných rastlín sa tu vytvorili vhodné mikroklimatické podmienky a lokalita dnes opäť môže slúžiť ako nášľapný kameň medzi väčšími lokalitami jasoňa. Práve takéto menšie územia zohrávajú významnú úlohu a umožňujú jedincom jasoňa v rámci národného parku vzájomne komunikovať a vytvárať jednu populáciu. Vďaka nim nie sú populácie jednotlivých lokalít geneticky izolované a prebieha medzi nimi tok génov. Ak tok gén neprebieha alebo je nedostatočný, vedie to ku zníženiu genetickej variability, čo má za následok výskyt morfologických porúch ako sú napr. deformované krídla, zakrpatený rast, neúplné vývinové štádiá. Na malých, izolovaných lokalitách sa ale bohužiaľ prejavuje aj zvýšený predačný tlak – približne 65 % jedincov nesie stopy poškodenia krídel od vtákov. Zároveň bolo pozorované, že kukly sú často napádané mravcami, čo môže znižovať úspešnosť vývinu ďalšej generácie. Na Muránskej planine taktiež evidujú lokalitu, ktorá bola dokonca takmer úplne vykradnutá zberateľmi.
Veľkosťou malé imágo jasoňa červenookého so zdegenerovanými krídlami – dôsledok nízkej genetickej variability (NP MP). Foto: Dávid Benedik
„Stepping stone„ po zásahoch realizovaných v rámci projektu Príroda pre všetkých. Foto: Adam Javorčík
Zrkadlo klimatickej zmeny
Manažmentové opatrenia realizované v rámci projektu boli zamerané najmä na zlepšenie stavu menších lokalít a prepájanie populácií, keďže dve veľké populácie na Muránskej planine sa dlhodobo javili ako stabilné. Až do tohto roku, kedy nastal náhly úbytok populácie. Čo ho teda spôsobilo? Jasnú odpoveď zatiaľ nepoznáme, ale väčšina odborníkov sa zhoduje na jednom z vyššie spomínaných faktorov a tým je zmena klímy. Práve klimatické extrémy sa javia ako jeden z najvážnejších problémov, ktorým čelí jasoň červenooký na Muránskej planine. Dlhodobý monitoring ukázal, že priemerná teplota v Muráni sa za posledných 30 rokov zvýšila približne o 2 °C, pričom v novembri narástla o viac ako 3 °C. Takýto posun zásadne mení mikroklimatické podmienky na lokalitách, kde druh prežíva a rozmnožuje sa. Najcitlivejším obdobím v životnom cykle jasoňa je kladenie a prezimovanie vajíčok. V dôsledku teplejších a suchších jesenných mesiacov dochádza k vysychaniu vajíčok, čo dramaticky znižuje úspešnosť prezimovania a liahnutia húseníc na jar (Condamine a kol., 2018). Naopak, prudké ochladenia na začiatku leta spôsobujú úhyn samcov, ktorí sa vyliahnu skôr než samičky, čím dochádza k zníženej miere oplodnenia. Tento jav bol v posledných rokoch opakovane pozorovaný aj na kľúčových lokalitách Muránskej planiny (Žlkovanová a kol., 2017). Podľa pozorovaní autora Bendika (2021, 2025) je okrem týchto klimatických faktorov negatívne vplývajú aj dlhodobé suchá, ktoré spôsobujú usychanie nektárodajných rastlín na južne orientovaných svahoch v období letu dospelých jedincov.
Jasoň červenooký (Parnassius apollo ssp. rosnaviensis). Foto: Jakub Korytiak
Ako jedno z perspektívnych riešení sa počas školenia diskutovalo zriadenie odchovne jasoňa červenookého, ktorá by umožnila posilniť oslabené populácie či vysievanie živných rastlín na lokalitách. Z dlhodobého hľadiska však zostáva kľúčové zachovanie a prepojenie prirodzených biotopov, ktoré poskytujú druhom priestor pre migráciu a prirodzenú obnovu populácií, najmä v čase rýchlo sa meniacej klímy.
Text: Adam Javorčík (Ministerstvo životného prostredia SR), Ján Šmídt, Jakub Korytiak, David Benedikt (Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej)
Titulná fotografia: Jakub Korytiak (Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej)
Zdroje:
- Condamine, Felix and H Sperling. Anthropogenic threats to high-altitude parnassian diversity.
News of The Lepidopterists’ Society, 2018, 60, pp.94-99. ffhal-02323624ff - ŽLKOVANOVÁ, K. a kol., 2017 PROGRAM ZÁCHRANY jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021
Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie uvedených informácií.