Ako zachrániť klenot slovenských horských lesov? Ochrana fuzáča karpatského na Muránskej planine

V minulom článku ste sa dozvedeli ako prebiehalo školenie pre odborníkov na Muránskej planine a akým výzvam čelí ochrana jasoňa červenookého. Tento krát sa budeme venovať druhej časti školenia, ktorá patrila ďalšiemu druhu európskeho významu, a to fuzáčovi karpatskému (Pseudogaurotina excellens). Tento blok školenia, organizovaného partnerom projektu WWF Slovensko, viedli Jakub Korytiak a Ján Šmídt zo Správy Národného parku Muránska planina. Účastníkom podrobne predstavili ekológiu, výskyt a problémy pri ochrane tohto druhu, pričom časť školenia bola zameraná aj na praktické ukážky v teréne. Počas nej mohli účastníci, priamo na lokalitách Národného parku Muránska planina, vidieť biotop a pobytové znaky fuzáča, teda kuklové komôrky v kmienkoch zemolezu čierneho (Lonicera nigra), jeho živnej rastliny. Jedným z cieľov bolo, aby si odborní pracovníci osvojili tieto znaky a dokázali ich využiť pri mapovaní druhu aj v iných chránených územiach, čím sa zvýši šanca na odhalenie nových lokalít výskytu a na lepšiu ochranu tohto druhu.

Jakub Korytiak hovorí o základnej charakteristike fuzáča. Foto: Adam Javorčík

Pobytové znaky druhu (komôrky v konári zemolezu čierneho). Foto: Adam Javorčík

Prečo je ochrana práve v slovenských národných parkoch tak dôležitá?

Fuzáč karpatský je vzácny, málo známy druh chrobáka, ktorý sa vyskytuje iba v Karpatskom oblúku, na území Slovenska, Poľska, Ukrajiny a Rumunska. Aj preto je označovaný ako karpatský endemit, čo znamená, že sa prirodzene nevyskytuje nikde inde na svete, len v tomto regióne. Zároveň ide o tzv. postglaciálny relikt, teda o pozostatok druhu, ktorý prežil z obdobia po poslednej dobe ľadovej, približne spred 12 000 rokov.

Tento druh dorastá do veľkosti len 9–16 mm, no jeho ochrana na Slovensku má veľký význam. Patrí medzi druhy európskeho významu a podľa Červeného zoznamu je zaradený medzi ohrozené druhy (EN). Jeho spoločenská hodnota je stanovená na 300 eur za jedinca. Najväčšie populácie fuzáča karpatského v celej Karpatskej oblasti sa nachádzajú práve v slovenských národných parkoch, najmä na Muránskej planine, v Nízkych a Vysokých Tatrách, Slovenskom raji, Malej a Veľkej Fatre. Medzi hlavné faktory ohrozenia populácií fuzáča karpatského patrí odstraňovanie jeho živnej rastliny, zemolezu čierneho, pri ťažbe dreva, ako aj zásahy do lesného prostredia, ktoré menia mikroklimatické podmienky potrebné pre rast zemolezu. Negatívny vplyv má aj nelegálny zber jedincov, keďže ide o vzácny a zberateľsky atraktívny druh.

Párenie fuzáča karpatského. Foto: Jakub Korytiak

Pohlavné rozdiely v morfológii fuzáča karpatského. Foto: M. Hoscovec

Život ukrytý v konároch a kalamitná ťažba

Tento drobný druh obýva vlhké, chladné doliny a okraje horských lesov, často v blízkosti potokov a prameňov, kde nachádza ideálne mikroklimatické podmienky. Jeho život je úzko spätý s kríkom zemolezom čiernym (Lonicera nigra), ktorý je jedinou živnou rastlinou pre vývoj jeho lariev. Vývojový cyklus fuzáča trvá dva až tri roky. Larvy sa vyvíjajú vo vnútri drevnatých častí zemolezu, kde vyžierajú chodbičky a vytvárajú kuklové komôrky. Až po niekoľkých rokoch z kmeňa vyletí dospelý jedinec (imago). Zemolez čierny rastie veľmi pomaly a potrebuje približne 20–30 rokov, aby jeho kmienok dosiahol hrúbku okolo 3 cm, čo je hrúbka dostatočná na to, aby sa v nej mohla larva fuzáča vyvíjať. To z neho robí druh s veľmi úzkou ekologickou väzbou, ktorý je zraniteľný voči zmenám prostredia.

V posledných rokoch zasiahlo Muránsku planinu sucho, ktoré spôsobilo rozšírenie podkôrneho hmyzu a následné masívne odumieranie smrečín. Podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vzniká v takýchto prípadoch povinnosť kalamitné drevo spracovať. Ťažba však predstavuje vážne riziko pre zemolez čierny a tým aj pre samotného fuzáča. V lokalitách, kde sa fuzáč a zemolez vyskytujú, sa preto na základe udelených výnimiek ťažba ťažkými mechanizmami nevykonáva, aby sa biotop nepoškodil. Na niektorých miestach sa odstraňujú iba tie stromy, v ktorých je podkôrny hmyz stále aktívny, zatiaľ čo suché stromy bez podkôrnika sa ponechávajú, pretože vytvárajú vhodné mikroklimatické podmienky a potrebné zatienenie. Zemolez čierny aj fuzáč karpatský sú druhy viazané na vlhké, polotienisté prostredie. Ak by sa kalamita spracovala úplne a podrast by zostal vystavený priamemu slnečnému žiareniu, zemolez by vyschol a fuzáč by z územia postupne zmizol. Zemolez prirodzene rastie v dolinách a popri vodných tokoch, často v okolí lesných ciest či hospodárskych lesov, kde je najzraniteľnejší voči zásahom.

Počas školenia mali účastníci možnosť vidieť pobytové znaky fuzáča, charakteristické výletové otvory, kuklové komôrky a čerstvé upchávky v kmeni zemolezu. Práve podľa týchto znakov sa dá prítomnosť druhu v teréne identifikovať.

Terénna časť školenia. Foto: Adam Javorčík

Jakub Korytiak v teréne vysvetľuje rozdiel medzi dvomi druhmi zemolezu - zemolezom čiernym a zemolezom obyčajným. Foto: Adam Javorčík

Hľadanie pobytových znakov na zemoleze čiernom (Lonicera nigra). Foto: Adam Javorčík

Kuklová komôrka. Foto: Michal Šutriepka

Príroda pre všetkých, aj pre fuzáča karpatského

V rámci projektu Príroda pre všetkých (LIFE IP NATURA 2000 SVK) sa Správa Národného parku Muránska planina za pomoci ďalších partnerov zameriava na ochranu 100 hektárov biotopov fuzáča karpatského. Na vybraných plochách prebieha mapovanie výskytu zemolezu čierneho a fuzáča, označovanie vhodných porastov a monitorovanie vývoja populácie. Vďaka tomu bolo možné zažiadať na vybraných lokalitách o výnimky z kalamitnej ťažby a vykonávať na nich manažment citlivejšie. V súčasnosti sa značením pokúšame zamedziť poškodeniu týchto biotopov s jeho výskytom. Značky, ktorými sú označované stromy, pomáhajú lesníkom vyhnúť sa týmto miestam. V minulosti sme už o fuzáčovi zorganizovali samostatné školenie a vykonané opatrenia sme v rámci monitorovacej misie predstavili zástupkyni Európskej komisie priamo v teréne.