Nedotknutý kaňon Čertovej doliny na Muránskej planine je ideálnym miestom na spoznávanie toho, ako funguje prirodzený les. Správa národného parku tam v rámci projektu Príroda pre všetkých usporiadala bezplatnú exkurziu pre verejnosť.
„Zapamätajte si vzhľad tohto lesa. Potom si ho porovnáme s lesom v Čertovej doline,“ upozorňuje sprievodca Jakub Korytiak skupinu návštevníkov. Predtým, ako vstúpime do bezzásahovej A zóny, prechádzame cez umelo vysadený hospodársky les. Všade buky rovnakého veku, výšky a hrúbky. Na zemi je len málo popadaných kmeňov a okrem stromov tam nič nerastie. Neskôr zase míňame vybetónované koryto potoka. Sprievodca ho nazýva tobogánom, v ktorom sa vodné organizmy nemajú kde uchytiť. Aj ten si máme dobre zapamätať.
V hospodárskom lese rastú stromy rovnakého veku, je tam málo mŕtveho dreva a biodiverzita je nízka. Foto - Pavla Lényiová
Vybetónovaným korytom potoka tečie voda ako tobogánom. Foto - Pavla Lényiová
Trpezlivá semenná banka
Keď vstupujeme do samotnej rokliny, na prvý pohľad je jasné, že tam je les ponechaný na samovývoj. Popadaných kmeňov v rôznom štádiu rozkladu je tu oveľa viac než v hospodárskom lese. Podľa Jakuba Korytiaka tridsaťnásobne viac. Namiesto monokultúry tu koexistuje zmes stromov rôzneho veku a druhu: smreky, jedle, buky či jasene. Hoci, tie posledné sú vraj na ústupe, pre hubu, ktorá ich napáda.
Vďaka presvetleným plochám na mieste popadaných stromov má les prízemnú kríkovitú etáž, rastú tam aj byliny. „Takú štruktúru človek nikdy nevytvorí,“ konštatuje sprievodca. Rôznorodý les dobre odoláva šokom, ako je napríklad veterná kalamita. „Je to stabilný ekosystém, ktorý tu bude ešte stovky rokov.“
Les v čertovej doline. Foto - Pavla Lényiová
To sa nedá povedať o väčšine smrekových lesov na Planine. Prirodzene sa vyskytujú len na najvyšších stanovištiach, lenže umelo boli vysadené aj nižšie. V minulom storočí bola na to objednávka - smreky pomerne rýchlo rastú, majú rovné kmene a drevo má dobré technické vlastnosti. Lenže potrebujú vlhko a pre zmenu klímy a rastúce sucho trpia. Ľahšie podľahnú lykožrútovi či vetru. Jedna návštevníčka si povzdychne, že na Fabovej holi to po kalamitách bezútešne. Sprievodca kontruje, že v skutočnosti to tam teraz bujnie životom. V pôde driemala „semenná banka“ prirodzených, pôvodných druhov, ktoré teraz dostali príležitosť vyrásť. Musíme mať len trpezlivosť a raz tam bude odolnejší les.
Mladá jedľa. Foto - Pavla Lényiová
Drevená špongia
Sprievodca berie do rúk práchnivejúcu kôru a vysvetľuje, že na mŕtve drevo sa viažu viac ako dve tretiny lesnej fauny. Keď spadne strom, najprv prichádzajú lykožrúty a mikroorganizmy, ktoré skonzumujú lyko. Potom nasleduje chrobáky, ktoré sa špecializujú na drevnú hmotu, ako napríklad fúzače. A keď začne drevo hniť, osídľujú ho chvostoskoky a baktérie, začne tam rásť mach. V starom vlhkom dreve sa na zimu schovávajú salamandry škvrnité.
Popadané stromy zadržiavajú vodu a v čase sucha ju vypúšťajú do okolia, vysvetľuje sprievodca a kôru, ktorú doteraz držal v rukách, začne žmýkať. Voda z nej tečie ako z mierne nasiaknutej špongie. Účastníci exkurzie sú nadšení, každý si chce „zažmýkať“.
Sprievodca Jakub Korytiak žmýka kôru zo spadnutého stromu. Foto - Pavla Lényiová
Ohľaduplný lov
Potok Furmanec má ďaleko od „tobogánu“, ktorý sme obchádzali predtým. V koryte vidieť kamene až balvany a kusy kmeňov, ktoré voda pri vyšších prietokoch prenáša. Počas túry miestami treba po ferate nadliezť vodopád či úzke miesto kaňonu.
V potoku to žije. Obraciame kamene a do priehľadnej nádobky s vodou odchytávame pošvátky, podenky či larvy potočníkov. Tie posledné majú mäkké telo a stavajú si rúrkovité schránky z toho, čo je v potoku naporúdzi. Tie „naše“ larvy využili jemný piesok. Po chvíli sa podarí nájsť aj kriváky, ktoré vyzerajú ako malé trojmilimetrové krevetky, ale dorastajú aj do dĺžky 1 centimeter. Rozkladajú lístie, ktoré padá do vody. Bez nich by ho bol plný potok. Sprievodca nádobku zatvára vekom so zabudovanou lupou a dáva ju kolovať. Ale len na chvíľu, aby organizmom nedošiel kyslík. Potom ich vypúšťame späť do potoka.
Vodné organizmy mohli návštevníci odchytiť. Foto - Pavla Lényiová
Aj chvíľu pozorovať v nádobe s lupou. Foto - Pavla Lényiová
Jaskynný endemit
Čertova dolina patrí medzi najhodnotnejšie časti národného parku, ktorý je aj územím európskeho významu a chráneným vtáčím územím s najvzácnejšími a najohrozenejšími európskymi biotopmi a druhmi. Nájdete tu napríklad kriticky ohrozený machorast kyjanôčka zelená, prvosienku holú či soldanelku karpatskú.
Najvyšší stupeň ochrany neplatí len v samotnej tiesňave, ale aj na svahoch, ktoré sa dvíhajú na jednej strane až ku vrchu Kučalach. Tam sa nachádza dokonca prales. Podzemím sa zase tiahne jaskynný systém zo svojimi vzácnymi obyvateľmi, vrátane endemitného druhu chrobáka behúnika. Vyskytuje sa len tu a ešte v jednej jaskyni na Horehroní.
Dolinou vedie chodník s informačnými tabuľami, no návšteva so sprievodcom má pridanú hodnotu. Náučná tabuľa vám, narozdiel od nášho sprievodcu, neporozpráva, ako stretla medvedicu s mláďatami, nebude s vami loviť potočníky, nezodpovie vám doplňujúce otázky.
Padnuté drevo treba v tiesňave podliezať aj preliezať, návštevník tak precíti divočinu celým telom. Foto - Pavla Lényiová
Menej príjmov z ťažby, viac z prírodného turizmu
Správa organizuje exkurzie aj v iných častiach Muránskej planiny. V rámci projektu Príroda pre všetkých zase pripravila v spolupráci s Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie vzdelávací program pre verejnosť na sysľovisku Biele vody, ako aj program pre školy v Hrdzavej doline.
Navyše národný park plánuje sprevádzať malé skupiny aj tam, kde sa bežný návštevník nedostane. Pôjde napríklad o Javorníkovú dolinu v bezzásahovej zóne, ktorou nevedie turistický chodník. Exkurzie tam budú možné po vybavení výnimky. Takéto prechádzky nedotknutou prírodou by mohli tvoriť zdroj príjmu pre národný park a ochranu prírody, ako aj pracovné príležitosti pre ľudí z regiónu.
Text: Pavla Lényiová, DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie