Odborníci, ochranári a lesníci spájajú sily pre hlucháňa. Spoluprácu odštartovali na stretnutí vo Zvolene

Hlucháň hôrny je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy a jeho spoločenská hodnota je 5 000 euro. Foto: Tibor Pataky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a správami národných parkov otvorili dialóg s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov v územiach s výskytom hlucháňa hôrneho. Na pôde Technickej univerzity vo Zvolene sa v piatok 8.marca uskutočnilo pracovné stretnutie k riešeniu problematiky ochrany populácie tohto chráneného živočícha a jeho biotopov.

Hlucháň je dáždnikový druh

Hlucháň hôrny sa najčastejšie vyskytuje v starých prirodzených horských lesoch pralesovitého charakteru. Uprednostňuje ihličnaté nízko zavetvené stromy a mozaikovitú štruktúru lesných porastov s bohatým podrastom tvoreným čučoriedkou. Na Slovensku je predmetom ochrany v 12 chránených vtáčích územiach ako napr. Nízke a Vysoké Tatry, Malá a Veľká Fatra, Muránska planina - Stolica, Slovenský raj, ale napríklad aj Horná Orava či územie Poľany.

Predstavuje tzv. „dáždnikový druh“ horských lesov. Jeho ochranou chránime aj celý rad ďalších vzácnych a ohrozených druhov horských lesov. Stav a vývoj jeho populácie je preto indikátorom stavu ekosystémov, v ktorých sa prirodzene vyskytuje.

Ochrana jeho hniezdnych biotopov vytvára “ochranný dáždnik” nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených živočíšnych druhov. Foto: Šimon Kertys

Obnove hniezdnych biotopov hlucháňa hôrneho venujú značnú časť kapacít a zdrojov v našom projekte partneri Národné lesnícke centrum (NLC), WWF Slovensko a Správy z CHKO Poľana a Národného parku Muránska planina. Chystajú sa v územiach európskeho významu Poľana a Stolica presvetliť až 190 hektárov smrečín. Rozbehnuté máme monitorovanie hlucháňov prostredníctvom rozmiestnených fotopascí a v tomto roku sa plánujeme začať s realizáciou praktických opatrení pre hlucháňa horného v mladých prebierkových porastoch (výchovné zásahy zlepšujúce ich štruktúru). Súčasťou nášho projektového tímu je aj Jozef Bučko, ktorý sa v NLC venuje problematike manažmentu zveri, poľovníctva, ochrane hlucháňa hôrneho a na tomto stretnutí bol podstatným rečníkom.

Pre záchranu populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku je nevyhnutná spolupráca

Cieľom stretnutia bolo spoločné prerokovanie návrhu opatrení pre zabezpečenie ochrany hlucháňa v lokalitách jeho výskytu v rámci Slovenska. Ako v úvode stretnutia uviedla generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody a biodiverzity MŽP SR Vladimíra Fabriciusová: „Pre záchranu populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku je nevyhnutná spolupráca a participácia všetkých zainteresovaných strán. Toto pilotné stretnutie otvára diskusiu o vhodných formách pre aktívny a pasívny manažment biotopov, ktoré vyplynuli z prerokovávaní s obhospodarovateľmi lesa v jednotlivých územiach.“

Foto: ŠOP SR

Navrhované opatrenia taktiež vychádzajú zo záverov nedávneho DNA výskumu hluchánej populácie, ktorý bol zo strany ŠOP SR zazmluvnený u Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO). Výskum bol zameraný najmä na stupeň izolácie a vzájomnú konektivitu jednotlivých populácií, pričom samotný výskum ako aj zber biologických vzoriek v rôznych lokalitách Slovenska bol realizovaný prostredníctvom projektu „Realizácia vybraných opatrení Programu záchrany hlucháňa hôrneho“ financovaného z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Ako na stretnutí zdôraznil autor výskumu Peter Klinga z Lesníckej fakulty TUZVO: „Vážnejším problémom ako samotná veľkosť populácie hlucháňa na Slovensku je jej genetická izolácia a fragmentácia. Životaschopnosť hlucháňa na našom území je ohrozená v dôsledku straty genetickej variability, ktorá negatívne ovplyvňuje schopnosť hlucháňov prispôsobovať sa meniacim klimatickým podmienkam a zvyšuje riziko nepriaznivých dôsledkov príbuzenského párenia. Nepriaznivý stav genetickej premenlivosti nezlepšíme zvýšením počtu jedincov napr. z umelých odchovov, ale zvýšením výmery vhodných biotopov a obnovy prepojenosti so susednými populáciami.“

Foto: ŠOP SR

Jednotlivé formy a benefity aktívneho manažmentu vytvárania vyhovujúcich hlucháních biotopov predstavil na stretnutí zástupca Národného lesníckeho centra Jozef Bučko: „Som presvedčený, že zachovanie hlucháňa prostredníctvom citlivej a premyslenej činnosti človeka je možné. Medzi výhody patrí najmä krátky čas prinavrátenia biotopu, ako aj zapojenie vidieckeho obyvateľstva do ochrany prírody. Vstup človeka do procesu trvalého zachovania lesov je opodstatnený aj z dôvodu prebiehajúcej klimatickej zmeny a súvisiacich extrémnych výkyvov počasia.“

Návrh ako aj realizácia jednotlivých opatrení budú predmetom ďalšej diskusie za účasti všetkých partnerov, vrátane členov expertnej pracovnej skupiny na ochranu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka. Závery rokovaní ochranárov, obhospodarovateľov a vedeckej obce budú premietnuté do pripravovanej aktualizácie Programu záchrany hlucháňa hôrneho, ako aj do nových programov starostlivosti o chránené vtáčie územia, resp. národné parky, v ktorých je hlucháň hôrny predmetom ochrany.