Na konci mája, s teplým a slnečným počasím, prišli na Poľanu a Muránsku planinu pozrieť aj kolegovia z LIFE Jedna příroda. Tento český projekt je nám ako staršia sestra. Pracuje na plnení veľmi podobných cieľov. Taktiež kladú medzi svoje priority starostlivosť o chránené územia a druhy sústavy Natura 2000 a zaumienili si priniesť prospech nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí sú s ňou, viac či menej, spätí.
Networkingová, alebo po slovensky, sieťovacia návšteva bola zameraná na ukázanie našich prvých splnených miľníkov v teréne, ako aj predstavenie viacerých plánov. Prvé zrealizované opatrenia sa udiali v minulom roku práve na Poľane a preto sme sa tam vybrali v prvý deň návštevy.
Začíname neďaleko obce Dúbravy, na Hradných lúkach v CHKO Poľana.
Za ľanolistníkom bezlistencovým sme križovali lúky a obdivovali zeleň, stopy, či jelenicu, ktorá nás z diaľky pozorovala.
Pozvali sme českých návštevníkov pozrieť sa s nami na územie európskeho významu SCI Hradné lúky, ktoré sa nachádza neďaleko obce Očová či Dúbravy. Územie je tvorené komplexom zamokrených lúk mimoriadne bohatých na pestrú faunu a flóru. Hradné lúky sú unikátnou a jedinou lokalitou na Slovensku, kde sa vyskytuje vzácna rastlina ľanolistník bezlistencový (Thesium ebracteatum). V lete je možné medzi paletou motýľov pozorovať aj modráčika krvavcového (Phengaris teleius), ktorého tu monitorujú kolegovia z Prírodovedeckej fakulty UK. Odborný výklad nám sprostredkoval odborník Ing. Peter Potocký (entomológia, botanika, zoológia, anorganika, územné plány a pod.) pracujúci na Správe CHKO Poľana.
Vzácny ľanolistník bezlistencový kvitne až na jeseň. Fotografia je vyhotovená na Hradných lúkach v októbri 2022.
Bahnička kranská, na fotografii v strede, sa vyznačuje tenkými lístkami. Je ďalším z druhov, ktoré na tomto území monitorujeme a realizujeme pre ne opatrenia.
Na Hradných lúkach je vždy čo pozorovať (a obdivovať). Obzvlášť na jar a v lete.
Ľanolistník bezlistencový je na Slovensku kriticky ohrozený druh s nepriaznivým – zlým stavom ochrany (U2) na národnej úrovni a vysokou prioritou cieľového manažmentu podľa hodnotenia PAF 2021-2027. Ochranné opatrenia zamerané na tento vzácny druh zlepšia stav iných druhov európskeho významu, ktoré sa vyskytujú na území Hradných lúk, napr. rastlinky bahnička kranská (Eleocharis carniolica), motýľa ohniváčik veľký (Lycaena dispar), spomínaného modráčika krvavcového (Phengaris teleius) a tiež vtáka chrapkáča poľného (Crex crex).
Na Hradných lúkach sme boli aj v októbri minulého roka, kedy sme tam absolvovali monitorovaciu misiu. Prečítať si o nej môžete v tomto článku.
Veľa zaujímavých informácií nám poskytol aj Mgr. Ján Černecký zo ŠOP SR, ohľadom ekosystémových služieb.
Vedeli by sme tam zotrvať omnoho dlhšie, ako sme mohli. Program však bol nabitý, čiže sme museli pokračovať na Muránsku planinu.
Aj kosatec trávolistý je obyvateľom Hradných lúk.
Na projekte Jedna příroda sa podieľa taktiež niekoľko organizácií. Na Slovensko prišli pozrieť zástupcovia Ústavu výzkumu globální změny AV ČR, Agentury ochrany přírody a krajiny ČR, Biologického centra AV ČR, Univerzity Karlovej (konk. Centrum pro otázky životního prostředí) a Ministerstva životního prostředí ČR.
Poobede sme sa presunuli do Prírodnej rezervácie Rosiarka, ktorá sa nachádza v ochrannej zóne Národného parku Muránska planina. Ing. Jakub Korytiak, ktorý pôsobí v projekte, ako manažér projektovej lokality Muránska planina nám prezradil, že PR Rosiarka vznikla v roku 1996. Stalo sa tak preto, aby bola zabezpečená ochrana prechodných rašelinísk a vlhkých lesov s typickými a vzácnymi druhmi flóry a fauny Balockých vrchov (napr. rosička okrúhlolistá alebo lovčík pobrežný). Lokalita je súčasťou zachovalých, jedinečných, avšak rýchlo miznúcich rašelinísk a iných mokraďových biotopov. Začalo nám pršať, čiže počasie bolo ako stvorené na brodenie sa mokraďou. Prechodné rašeliniská majú vo všeobecnosti veľký význam pre zachovanie genetických zdrojov. Pre svoju originalitu a zachovalosť je lokalita dôležitá aj pre vedeckovýskumné, kultúrno-poznávacie a vzdelávacie účely.
PR Rosiarka sa nachádza v 4. stupni ochrany a je domovom vzácnych vlhkomilných klenotov fauny a flóry.
Prechod cez Rosiarku bol prevažne mokrý. Ale zábavný.
Toto prechodné rašelinisko poskytuje vhodné podmienky pre druhy ako rosička okrúhlolistá alebo lovčík pobrežný.
Oblasť bola za posledné roky najviac zasiahnutá predovšetkým výrubom. Manažment sa tu nekonal od roku 2011. Náš projekt na tomto mieste podporí manažment, konkrétne pôjde výrub drevín pre podporu a obnovu vodného systému rašeliniska na 5 hektároch. V rámci projektu budeme realizovať manažment aj v PR Tŕstie.
Lokalita je súčasťou zachovalých, jedinečných, avšak rýchlo miznúcich rašelinísk a iných mokraďových biotopov.
Rašeliniská poskytujú dostatok vlahy pre okolitú krajinu. V časoch klimatickej zmeny predstavujú obzvlášť vzácne a nenahraditeľné biotopy.
Neskôr sme sa presunuli na trvalé trávnaté porasty pri Kameňolome Muráň, nachádzajúce sa neďaleko obce Muráň. Na vybraných plochách chystáme v rámci projektu realizovať výrub náletových drevín. Je potrebné tu pretriediť porast, ktorý tu medzičasom vyrástol a navrátiť lúčnym porastom ich „tvár“. Radi by sme tu realizovali aj pastvu. Tento plán je ešte v zárodku, začíname oslovovať okolité družstvá. Plánované manažmentové opatrenia pomôžu vzácnym druhom, ako napríklad jasoň červenooký (Parnassius apollo). V okolí sa nachádzajú aj významné borievkové porasty, pre ktoré budeme realizovať opatrenia aj na Poľane, na Vrchdetva.
V rámci projektu na týchto trvalých trávnatých porastoch plánujeme pretriediť porast, ktorý tu medzičasom vyrástol a navrátiť lúčnym porastom ich „tvár“.
Na tejto lokalite sa k nám pripojil aj pán riaditeľ NP Muránska planina Ing. Ján Šmídt, na fotografii. V pozadí má Kameňolom Muráň.
Ďalší deň návštevy sme začali na lúke Vrbjarka, na ktorej rastú rôzne medonosné rastliny dôležité pre život jasoňa červenookého. Prechádzali sme oblasťou, ktorá je z väčšej časti v zóne A tohto národného parku. Lúčne porasty a xeroterm sú v zóne C, aby bol umožnený manažment. Snúbia sa na tu staré porasty smrekovca opadavého (konk. ide o ekotyp muránskeho typu), lúky a bralá, ktoré sú domovom bodliakov, klinčekov a iných medonosných bylín. Pre húsenice aj imága jasoňa červenookého, sú vhodné teplé a slnečné bralá, sute či lomy, no nie až príliš suché. Udržovanie vlahy v okolitej krajine zabezpečujú práve prítomné smrekovce.
Ing. Jakub Korytiak, ktorý pôsobí v projekte, ako manažér projektovej lokality Muránska planina nám prezradil, prečo má jasoň červenooký na lúke také skvelé podmienky.
Zo strmých brál lúky Vrbjarka je nádherný výhľad do Hrdzavej a Javorníkovej doliny.
Väčšina územia Vrbjarka sa nachádza v zóne A, čiže bezzásahové územie. Opatrenia sa budú vykonávať v zóne C, ktorá je na lúke tiež, práve z tohto dôvodu, zastúpená.
V rámci manažmentových opatrení tu bude prebiehať výrub vybraných drevín, predovšetkým bukov. Opatrenia pre jasoňa červenookého značne podporia podmienky aj pre modráčika čiernoškvrnného (Maculinea arion) a mnohé ďalšie druhy opeľovačov a chrobákov. Dospelé jedince sme ešte poletovať nevideli, kuklu opúšťajú v polovici júna a na tejto návšteve sme boli koncom mája. Výklad pre nás zabezpečoval okrem Ing. Jakuba Korytiaka (ekológ, manažér projektovej lokality), aj Bc. Dávid Benedik (lepidopterológ).
Lesy sú tu prevažne zmiešané, s prevahou smreka obyčajného a buka lesného. Vyskytuje sa tu aj smrekovec opadavý a jedľa.
Cez obed sme sa presunuli do lesov, konk. na kopec Veľký Cigán. Lokálni strážcovia prírody túto oblasť nazývajú Štrify. Výklad pre nás zabezpečoval Ing. Cyril Bábeľa st., ktorý je na Muránskej planine lesníkom od mladosti a aktuálne pôsobí ako vedúci ochranného obvodu lesného spoločenstva Muráň. Dopĺňal ho Ing. Jozef Bučko, PhD. (Národné lesnícke centrum), ktorý v projekte pôsobí ako odborník v rámci monitoringu a riadenia opatrení pre kriticky ohrozeného vtáka - hlucháňa hôrneho. Práve kvôli hlucháňovi sme do týchto jedľovo-bukových smrečín (lesov s prevahou smrekov) zašli. Dozvedeli sme sa niekoľko podstatných informácií o živote hlucháňov na Muránskej planine. Aktuálne tu nemá taký vhodný biotop, aký by si zaslúžil, preto sa v projekte posnažíme priniesť mu zelený, rozvoľnený les, aký obľubuje.
Výklad pre nás zabezpečoval Ing. Cyril Bábeľa st., ktorý je v na Muránskej planine lesníkom od mladosti a aktuálne pôsobí ako vedúci ochranného obvodu lesného spoločenstva Muráň. Na fotografii úplne vľavo.
Príkladom vhodného biotopu pre hlucháňa hôrneho je oblasť jadrovej časti NP Muránska planina. Nevhodným je aktuálne oblasť Fabova hoľa.
Výklad doplnil aj pán riaditeľ NP Ing Ján Šmídt, Na fotografii v strede. Prezradil nám, ako uvažovali pri pripomienkovaní prvej navrhnutej zonácie NP začiatkom minulého roka.
Hlucháň preferuje prestarnuté, kombinované so zníženými porastami a zároveň pomerne nízke zakmenenie. Čo v dnešných hospodárskych lesoch, ponechaných na bezzásah, takmer úplne absentuje. Je pre neho potrebné znížiť hustotu zakmenenia stromov a podporiť tým presvetlenie lesa, nech má vhodný podrast. Pracujeme aktuálne s plánom, že hlucháňom vieme aj v mladých, 30-ročných porastoch vytvoriť vhodné podmienky. Takéto porasty sú pravdepodobne menej náchylné na zmenu klímy, ktorá smrekové porasty v poslednom desaťročí veľmi poznačuje. Odhaduje sa, že v najbližších dvoch desaťročiach budú smrekové lesy v nižších nadmorských výškach kolabovať. V minulom roku namerali na Muránskej planine opakovane počas leta, vo výške 1 300 m. n. m., vyše 30 stupňov Celzia.
V projekte plánujeme znížiť hustotu zakmenenia stromov a podporiť tým presvetlenie lesa, nech nachádza hlucháň v lese vhodný podrast (ideálne čučoriedkový).
Cez obedňajšiu prestávku sme sa presunuli na lokalitu Vohan, kde sa nachádza veľká lúka obklopená hustým lesom. Práve na okraj lesa sme zašli obzrieť oplôtky chrániace mladé jedle pred konzumáciou raticovou zverou. Jedle sú do tohto lesa vnášané kvôli výskytu vzácneho chrobáka a endemitu – fúzača karpatského (Pseudogaurotina excellens). Okrem toho, že pre jeho život a vývoj je esenciálna rastlina zemolez čierny (Lonicera nigra), potrebujú oba spomenuté druhy vlhko a chladno, aby prosperovali. To vie priniesť práve jedľový porast, ktorý znesie, ak sa klíma v budúcich desaťročiach oteplí a smrečiny ustúpia z nižších nadmorských výšok.
Jedle sú pri lokalite Vohan vnášané kvôli výskytu vzácneho chrobáka a endemitu – fúzača karpatského (Pseudogaurotina excellens).
Chceme sa v rámci projektu usilovať o zachovanie chladnej a vlhkej mikroklímy na tejto lokalite a zabezpečili vhodné prostredie pre cieľové, aj ďalšie druhy.
Chceme sa v rámci projektu usilovať o zachovanie chladnej a vlhkej mikroklímy na tejto lokalite a zabezpečili vhodné prostredie pre cieľové druhy. Fúzač karpatský je veľmi náročný na svoje životné podmienky a preto slúži odborníkom aj ako akési “entomoligcké meradlo”. Tam, kde sa nachádzajú fúzače sa skvelo darí aj iným (nielen) hmyzím druhom. Opatrenia pre fúzača karpatského predstavíme v samostatnom článku.
Na záver nás páni zo Správy NP Muránska planina vzali "privoňať" si k lykovcu muránskemu na vrch Poludnica.
Návštevu sme oficiálne ukončili na vrchu Poludnica, kde nás uchvátila omamná vôňa kvitnúceho lykovca muránskeho (Daphne arbuscula). Táto zákonom chránená rastlina je endemitom a symbolom NP Muránska plania. Je to veľmi vzácny druh, ktorý sa nikde inde na svete nevyskytuje. Z Poludnice bol nádherný výhľad do doliny, na bralá a na zelené bohatsvo, ktoré lesy tohto výnimočného národného parku pestujú. Vedie sem značený turistický chodník z obce Muráň. Neďaleko Poludnice s anachádza aj zrúcanina Muránskeho hradu.
Nádhernými výhľadmi sa nedalo na Muránskej planine presýtiť.
Lykovec muránsky má ružové kvety a prenikavú vôňu. Je to muránsky endemit.
Slovenská výprava v zastúpení partnerov nášho projektu. Konkrétne Správa NP Muránska planina, WWF Slovensko a Ministerstvo životného prostredia SR.
Slovenská výprava v zastúpení partnerov nášho projektu. Konkrétne Správa NP Muránska planina, WWF Slovensko a Ministerstvo životného prostredia SR.
eoficiálna návšteva pokračovala, pretože Správa NP Muránska planina nám pripravila prekvapenie a ponúkla nám možnosť navštíviť Stredisko chovu koní na Veľkej lúke. Chová sa tu ďalší unikátny druh, o ktorom ste tento rok už viackrát počuli - kôň norik muránskeho typu. O histórii chovu norikov na Muránskej planine nám porozprával sám vedúci Strediska chovu koní Vladimír Šmelko. Prešli sme sa za nimi na pastvu a bol to pre všetkých naozaj neopakovateľný zážitok. Vedie tam opäť značený turistický chodník, čiže do tesnej blízkosti týchto majestátnych zvierat sa môžete dostať aj vy.
Norik muránskeho typu.
Na tomto mieste sme sa s milou českou návštevou rozlúčili. Ich úsmevy a vďačnosť za to, čo všetko sa mohli dozvedieť a vidieť v našich projektových lokalitách, nám slúžili ako dôkaz, že pre naše prírodné bohatstvo sa oplatí “zamakať”. V budúcnosti určite navštívime aj niektoré české územia Natura 2000. Zostaňte nás sledovať, aby vám to neuniklo.
Autorka textu: Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR
Použité zdroje: