Vedeli ste, že aj na Slovensku žije pôvodný druh korytnačky? Je ňou korytnačka močiarna (Emys orbicularis). Patrí medzi plazy, ktorých väčšina je plne prispôsobená životu na suchej zemi. Na rozdiel od obojživelníkov majú ich vajcia pevnú škrupinu a nepotrebujú ich klásť do vody. Teplota tela plazov sa vždy prispôsobí okoliu, preto ich často môžeme zazrieť vyhrievať sa na slnečných miestach. U nás žije 13 druhov, z toho 4 druhy jašteríc, 5 druhov hadov, slepúch lámavý, slepúch východný, krátkonôžka štíhla a korytnačka močiarna. A práve našej jedinej a pôvodnej korytnačke sa budeme venovať v tomto článku.
Domov Korytnačky močiarnej
Korytnačka močiarna sa vyskytuje v stojatých alebo mierne tečúcich vodách (jazerách, rybníkoch, ramenách riek). Je dravá – živí sa hmyzom, mäkkýšmi, ale aj riasami a vodnými rastlinami. U nás patrí medzi kriticky ohrozené chránené živočíchy. Jediné miesto výskytu, kde sa potvrdilo úspešné a pravidelné rozmnožovanie, je Národná prírodná rezervácia Tajba pri Strede nad Bodrogom (okrese Trebišov). Inde sa vyskytuje náhodne. Verejnosť si ju často zamieňa s korytnačkou písmenkovou (Trachemys scripta). Ide však o cudzokrajný druh, o ktorý často chovatelia stratia záujem a vypustia ju do prírody. Pre našu faunu však predstavuje veľkú konkurenciu a korytnačku močiarnu vytláča.
Ako dlho žijú a kto ich ohrozuje?
Presný počet korytnačiek močiarnych nie je známy, pretože jej populácia je negatívne ovplyvnená hlavne nepriaznivými klimatickými podmienkami oblasti Východoslovenskej nížiny. Podľa Petra Havaša z občianskeho združenia Fauna Carpatica korytnačky najviac ohrozuje degradácia biotopu jeho vysychanie a zazemňovanie. V prípade miest, kde samice kladú vajcia a ktoré nie sú súčasťou rezervácie, vidí ohrozenie v ich devastácii neriadenou či nepremyslenou lesohospodárskou a poľnohospodárskou činnosťou. Znášky vajec tiež ohrozujú predátori, ako sú líšky, jazvece alebo diviaky
Obdobie kladenia vajec zásadným spôsobom ovplyvňuje počasie. Samice kladú vajcia spravidla okolo 20. mája až do 25. júna do hniezdnej jamky vyhrabanej v piesčitej pôde a je ich v priemere 13. Zaujímavosťou je, že najvyšší zaznamenaný počet u nás bol 25, čo je svetový rekord pre tento druh. Malé korytnačky sa liahnu asi po troch mesiacoch a podľa literatúry sa môžu dožiť až 120 rokov. Keďže tieto opancierované plazy sa môžu pohybovať aj po dopravných komunikáciách, motoristov v oblasti Stredy nad Bodrogom na to upozorňuje raritná dopravná značka Pozor korytnačky.
Občianske združenie Fauna Carpatica pred 10 – 15 rokmi odhadovalo, že v Tajbe sa vyskytuje 100 až 150 dospelých jedincov. Korytnačky úspešne prežili nepriaznivé obdobia začiatkom 90. rokov, keď Tajba úplne vyschla a ich počet sa v súčasnosti javí byť podobný. Podľa odborníkov ich najviac ohrozuje ničenie biotopu a jeho vysychanie a zazemňovanie.
Podľa riaditeľka Správy CHKO Latorica Kristíny Voralovej došlo vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok a niekoľkoročného deficitu zrážok k výraznému poklesu spodných vôd v oblasti celej Východoslovenskej nížiny. Tým dochádza k vysychaniu lokality, čo spôsobuje degradáciu biotopu druhu, migráciu korytnačiek na nevhodné lokality, narúšanie reprodukcie, a tým oslabovanie populácie.
IP LIFE obnoví biotopy pre korytnačku močiarnu
Úlohou prvého dlhoročného integrovaného projektu LIFE NATURA 2000 je do roku 2030 obnoviť biotopy pre ohrozenú korytnačku močiarnu na ploche 30 hektárov. Súčasťou je aj obnova vodného režimu s dopĺňaním vody do rezervácie. Ide o výstavbu prívodnej infraštruktúry a budovanie kanálu na prívod vody do mŕtveho ramena Bodrogu – Tajby.
Mnohé druhy korytnačiek sú ohrozené a preto majú aj svoj svetový deň. Bol iniciovaný v roku 2000 spoločnosťou American Tortoise Rescue, organizáciou venujúcou sa záchrane a ochrane korytnačiek. Je ním 23. máj a ak chcete, môžete si nielen pri tejto príležitosti korytnačku močiarnu vyfarbiť a vystrihnúť. Pdf formát na vytlačenie si stiahnite tu.
Na projekte IP Life Natura 2000 spolupracuje Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, WWF SR, Národné lesnícke centrum, Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Projekt LIFE – IP NATURA 2000 SVK (LIFE19 IPE/SK/000003) je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŽP SR.