Tri dni v Národnom parku Šumava priniesli množstvo podnetov, ktoré ukázali, ako možno prepájať ochranu prírody, odborné poznanie a pútavú environmentálnu výchovu. Exkurzia, ktorú organizovalo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s organizáciou DAPHNE, spojila riadiacich a odborných pracovníkov národných parkov a chránených krajinných oblastí z celého Slovenska. Vytvorila priestor na výmenu skúseností, inšpirácie a praktických prístupov.
Keď sa skúsenosti menia na inšpiráciu
Odborná exkurzia do Národného parku Šumava nebola len návštevou zaujímavého územia, ale predovšetkým príležitosťou vidieť unikátnu environmentálnu výchovu v praxi. Spoločný program priniesol cenné rozhovory, porovnanie prístupov aj konkrétne nápady, ktoré možno preniesť do práce v slovenských chránených územiach.
Výrazným prínosom bolo vzájomné zdieľanie skúseností medzi pracovníkmi, ktorí sa venujú environmentálnemu vzdelávaniu pre školy aj širokú verejnosť. Práve takýto kontakt medzi ľuďmi z rôznych regiónov pomáha rozvíjať nové metódy, posilňovať odbornosť a hľadať účinné spôsoby, ako približovať ochranu prírody verejnosti zrozumiteľne a zároveň pútavo.
Ukážky interaktívnych pomôcok v Horskej Kvilde v NP Šumava.
Martina Kučerová, vedúca environmentálnej výchovy v NP Šumava, predstavuje prístupy k ekovýchove a zvyšovaniu environmentálneho povedomia návštevníkov.
Pomôcky, ktoré „pramenia“ z územia
Jednou z najsilnejších inšpirácií bola tvorba originálnych vzdelávacích pomôcok a expozícií pripravených na mieru konkrétnemu územiu. Takýto prístup ukazuje, že environmentálna výchova môže byť oveľa účinnejšia, keď sa neopiera iba o všeobecné informácie, ale vychádza z miestnych príbehov, druhov, javov a tradícií, ktoré návštevník vidí priamo pred sebou, ideálne aj zažíva. Miesto sa tak nestáva iba kulisou, ale prirodzenou súčasťou poznávania. Návštevníci si vďaka tomu odnášajú hlbšie porozumenie aj silnejší osobný zážitok.
Na Šumave nás upozornili aj na riziko, že elektronická expozícia nemusí byť automaticky interaktívna. V niektorých chránených územiach sa dnes interaktivita zužuje na dotykové obrazovky, elektronické panely a klikanie na pripravený obsah. Takéto riešenia môžu pôsobiť moderne, no návštevníkov zvyčajne nezaujme na dlhší čas.
Skúsenosti zo Šumavy ukazujú, že expozície bývajú pre návštevníkov pútavejšie vtedy, keď obsahujú najmä manuálne a názorné prvky z rôznych (aj prírodných) materiálov, ktoré si môžu sami vyskúšať, preskúmať alebo poskladať. Elektronické prvky môžu byť vhodným doplnkom, ich využitie však musí byť starostlivo premyslené a obsahovo opodstatnené. Okrem toho bývajú technicky náročnejšie, častejšie sa kazia, vyžadujú pravidelnú (často nákladnú) údržbu a po čase môžu návštevníkov zaujať menej než jednoduché, dobre navrhnuté fyzické prvky.
Táto skúsenosť bola pre pracovníkov chránených území mimoriadne aktuálna aj vzhľadom na vznik nových informačných centier a ekocentier na viacerých miestach Slovenska.
Výmena vzdelávacích a informačných materiálov medzi projektmi LIFE IP a LIFE for MIRES.
Osvedčené vzdelávacie pomôcky z dreva – nadčasového materiálu, ktorý aktivitám dodáva autentickosť.
Les ako téma dnešnej doby
Veľmi podnetné bolo aj spracovanie témy lesa v období meniacej sa klímy. Les tu nebol predstavovaný len ako porast stromov, ale ako živý systém, ktorý pomáha zadržiavať vodu, ochladzovať prostredie a stabilizovať krajinu v čase čoraz častejších výkyvov počasia.
Takto uchopená téma môže verejnosti pomôcť lepšie pochopiť, prečo je ochrana lesa dôležitá aj z pohľadu každodenného života. Keď sa ekologické procesy vysvetľujú cez ich konkrétny význam pre krajinu a človeka, stávajú sa zrozumiteľnejšími a bližšími aj pre ľudí, ktorí sa ochrane prírody profesionálne nevenujú.
Hrací „padák“ vytvorený na mieru približuje miestne biotopy a ponúka rozmanité možnosti využitia.
Zdieľanie skúseností priamo v lese – ukážky pomôcok, hier a aktivít pre rôzne cieľové skupiny.
Ako vysvetliť zložité procesy jednoducho
Silný dojem zanechalo aj názorné spracovanie rozdielu medzi napriamenou riekou a prirodzeným vodným tokom. Model veľmi presvedčivo ukázal, že prirodzená rieka nie je „neusporiadaná“, ale naopak plní viacero nenahraditeľných funkcií pre vodný režim, biodiverzitu aj odolnosť krajiny.
Rovnako inšpiratívne bolo predstavenie bobra ako dôležitého tvorcu ekosystémov. Jeho činnosť mení charakter prostredia, ovplyvňuje pohyb vody a vytvára podmienky pre ďalšie druhy, čo z neho robí mimoriadne významný prvok prirodzených procesov v krajine.
Diskusia o výzvach spolupráce národného parku s turistami a vodákmi.
Na náučnom chodníku Soumarské rašeliniště.
Aj konfliktné témy sa dajú komunikovať vecne
Dôležitou súčasťou exkurzie bolo aj sledovanie toho, ako možno verejnosti približovať témy, ktoré bývajú spoločensky citlivé alebo predmetom sporov. Mimoriadne zaujímavé bolo uchopenie problematiky lykožrúta, pri ktorej sa nezdôrazňovali iba škody, ale aj širšie ekologické súvislosti a dôsledky rôznych prístupov k manažmentu územia.
Práve schopnosť komunikovať konfliktné témy bez zjednodušovania, no zároveň zrozumiteľne, patrí medzi najdôležitejšie zručnosti pracovníkov environmentálnej výchovy. Šumava ukázala, že aj zložité otázky možno podať spôsobom, ktorý vedie k lepšiemu porozumeniu, nie k ďalšiemu vyostrovaniu názorov.
Obnova vodného režimu rašeliniska ako kľúč k návratu pôvodnej vegetácie.
Citlivo vybudovaná infraštruktúra umožňuje návštevníkom spoznávať rašeliniská bez poškodzovania vzácnych biotopov.
Piatok patril zážitkovému učeniu
Piatkový program bol venovaný praktickým ukážkam environmentálno-výchovných aktivít. Účastníci si mohli na vlastnej koži vyskúšať, ako sa šumavskí lektori prihovárajú rôznym cieľovým skupinám a ako prispôsobujú obsah, jazyk i formu konkrétnym potrebám návštevníkov. NP Šumava využíva vo vzdelávaní programy pre školy, interaktívne prvky aj učenie priamo v teréne.
Prírodné procesy nám lektori približovali prostredníctvom hier, modelov a zážitkových aktivít. Sami sme sa tak ocitli v úlohe účastníkov a mohli sme sledovať, ktoré metódy podporujú zvedavosť, spoluprácu a skutočné porozumenie. Táto skúsenosť ukázala, že kvalitná environmentálna výchova nemusí byť založená na dlhom výklade – často stačí dobre zvolená otázka, situácia alebo aktivita, ktorá človeka vtiahne priamo do témy.
Priamy zážitok v prírode ako súčasť environmentálnej výchovy.
Pri záchrane ohrozených druhov zohráva dôležitú úlohu spolupráca s miestnymi obyvateľmi.
Od rašelinísk až po perlorodku riečnu
Súčasťou programu bol aj networking s tímom projektu LIFE for MIRES – Život pre mokrade. Projekt sa zameriaval na obnovu rašelinísk, mokradí a prirodzeného vodného režimu na Šumave a v susednom Bavorskom lese. Dôležitou súčasťou projektu bola aj osveta a zvyšovanie povedomia verejnosti o význame mokradí pre krajinu, biodiverzitu a zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny.
Počas stretnutia sa pozornosť venovala nielen rašeliniskám, ale aj perlorodke riečnej (Margaritifera margaritifera) – mimoriadne vzácnemu a kriticky ohrozenému sladkovodnému lastúrnikovi. Na Šumave prežíva už len na niekoľkých lokalitách, a preto jej ochrana ukazuje na to, aké dôležité je udržiavať čisté a prirodzene fungujúce vodné toky.
Príbeh perlorodky zároveň pripomína, že ochrana jedného druhu sa nikdy nekončí pri samotnom druhu. Súvisí s kvalitou vody, prirodzenou podobou tokov, fungovaním okolitej krajiny aj s ochotou verejnosti porozumieť opatreniam, ktoré sú potrebné na jeho prežitie. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že odborná ochrana prírody a osveta musia kráčať spolu.
Predstavenie opatrení na ochranu druhov žijúcich v rieke Teplá Vltava.
Záchranný odchov perlorodky riečnej prináša pozitívne výsledky.
Odborné poznanie musí vstupovať do výchovy
Exkurzia zároveň potvrdila, aké dôležité je prepájať environmentálnu výchovu s aktuálnymi výsledkami výskumu a s každodennou prácou odborníkov v území. Poznatky zoológov, botanikov a ďalších špecialistov dávajú vzdelávacím aktivitám pevný základ a pomáhajú zabezpečiť, aby boli obsahovo presné, aktuálne a dôveryhodné.
Rovnako zreteľná bola aj potreba pravidelného vzdelávania pracovníkov environmentálnej výchovy. Ak majú vedieť reagovať na nové odborné poznatky, meniace sa podmienky v krajine aj citlivé spoločenské témy, potrebujú priebežne získavať nové informácie a priestor na výmenu skúseností s kolegami z iných území.
Chalupská slať s najväčším rašeliniskovým jazierkom v Českej republike.
Šumava ako zdroj podnetov pre slovenskú prax
Pobyt v NP Šumava priniesol viac než sériu zaujímavých zastávok. Ukázal, že kvalitná environmentálna výchova vzniká tam, kde sa stretávajú odbornosť, pútavá interpretácia územia, tvorivosť a schopnosť rozprávať o prírode spôsobom, ktorý osloví rozličné cieľové skupiny.
Zo Šumavy si účastníci odniesli nielen konkrétne nápady na aktivity a pomôcky, ale aj posilnené presvedčenie, že prepájanie výskumu, praxe a vzdelávania má v ochrane prírody nezastupiteľné miesto. Práve takéto stretnutia pomáhajú rozvíjať environmentálnu výchovu tak, aby bola odborná, živá a skutočne prínosná pre územie aj ľudí, ktorí ho navštevujú.
Text: Monika Chrenková, IAE DAPHNE
Foto: IAE DAPHNE
Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie uvedených informácií.